Kjótsky protokol

správny

Kjótsky protokol predstavuje veľký medzinárodný konsenzus dosiahnutý v boji proti klimatickým zmenám. Na tento účel sa signatárske krajiny dohodli na znížení emisií znečisťujúcich plynov približne o 5 % (v období rokov 2008 až 2012) v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Stručne povedané, Kjótsky protokol je spôsob, ako konať proti zmene klímy.

V dôsledku priemyselných aktivít a neustálych emisií skleníkových plynov sa zmena klímy stala výzvou, ktorej bolo treba čeliť. Z tohto dôvodu podpísali v roku 1997 v japonskom meste Kjóto a pod záštitou Organizácie Spojených národov najpriemyselnejšie a zároveň najviac znečisťujúce krajiny skvelú dohodu o znížení emisií.

Medzi plyny, ktorých emisie sa musia znížiť, patrí oxid uhličitý (CO2), oxid dusný, metánový plyn, fluórované uhľovodíky, perfluórované uhľovodíky a sírové hexafluórkarbóny. Stručne povedané, cieľom je bojovať za zníženie emisií plynov, ktoré vznikajú pri spaľovaní palív, hnojív používaných v poľnohospodárstve a znečisťujúcich plynov, ktoré vznikajú pri mnohých priemyselných činnostiach.

Prvá etapa (1997-2013)

V počiatočnej fáze ju ratifikovalo celkovo 156 krajín. Jej uplatňovanie a odklon mnohých národov od dohody sa však nezaobišli bez kontroverzií. A vec sa má tak, že Spojené štáty, Kanada, Japonsko, Nový Zéland a Austrália ho opustili, keďže patrili medzi krajiny s najväčším znečisťovaním životného prostredia. V tomto zmysle americký prezident George W. Bush radšej vsadil na americké spoločnosti namiesto toho, aby sa rozhodol pre boj proti klimatickým zmenám. Španielsko ako signatár Kjótskeho protokolu patrí ku krajinám, ktoré vo väčšej miere nedodržiavajú dohodu.

Napriek počiatočnej nevôli sa napokon ku Kjótskemu protokolu pripojili Kanada, Austrália, Nový Zéland, Japonsko a váhavé Rusko. A faktom je, že na pristúpenie Ruska bolo potrebné, aby Európska únia súhlasila s financovaním ruskej priemyselnej konverzie a najmä adaptácie ropných zariadení. K veľkej dohode sa pripojili aj niektoré z najviac znečisťujúcich krajín, ako sa to stalo s Čínou a Indiou, pričom netreba zabúdať na dôležité rozvojové ekonomiky, ako je Brazília. Napokon v roku 2005 vstúpil do platnosti Kjótsky protokol.

Zistili sme, že v prvej fáze Kjótskeho protokolu boli ciele zamerané najmä na zníženie emisií oxidu uhličitého v nasledujúcich sektoroch:

  • energetický sektor.
  • Kovopriemysel.
  • Zariadenia na výrobu papiera.
  • Spoločnosti venujúce sa keramike, sklu a cementu.

Druhá etapa (2013 – 2020)

Druhá fáza Kjótskeho protokolu sa vzťahuje na obdobie rokov 2013 až 2020. Problém tejto druhej fázy Kjótskeho protokolu, ratifikovaného v Dauhe na 18. samite o zmene klímy, spočíva v tom, že mala malú podporu najdôležitejších krajín. . V dôsledku toho boli dôležité otázky odložené na parížsky samit o zmene klímy v roku 2015.

V rámci tejto druhej fázy Kjótskeho protokolu sa však dohodlo, že priemyselné krajiny prispejú fondom vo výške 100 000 miliónov dolárov ročne na pomoc pri zmierňovaní škôd spôsobených zmenou klímy.

Ambicióznejší bol 21. samit o zmene klímy v Paríži, na ktorom sa celkovo 195 krajín dohodlo na vyčlenení vyššej úrovne finančných zdrojov na boj proti globálnemu otepľovaniu. V rámci boja proti klimatickým zmenám sa hľadala investičná stratégia s cieľom prechodu na hospodárstvo, ktoré rešpektuje životné prostredie. Z tohto dôvodu musela každá krajina predložiť svoj vlastný národný program, ktorý riešil oveľa ambicióznejšie záväzky v oblasti znižovania emisií.

Odstúpenie Spojených štátov od Kjótskeho protokolu

Nástup Donalda Trumpa do prezidentského kresla Spojených štátov však znamenal výrazný pokles Parížskych dohôd. Prezident Trump teda presadzoval politiku, ktorá by uprednostňovala ekonomické záujmy USA na úkor boja proti klimatickým zmenám.

Napriek rozhodnutiu vlády Spojených štátov o odstúpení od zmluvy, kvôli klauzule v Parížskych dohodách nebudú môcť Američania definitívne opustiť dohodu až do roku 2020. Toto rozhodnutie vyvolalo nielen polemiku vo svete, ale aj v tzv. svet.lono Spojených štátov. Spoločnosti ako Google, Amazon, Apple či Nike tak ukázali odhodlanie pokračovať v znižovaní emisií. Dokonca aj obchodní lídri ako Elon Musk (Tesla) boli veľmi kritickí k odstúpeniu USA od Parížskej dohody.

Dôsledky stiahnutia sa Spojených štátov z boja proti klimatickým zmenám sú:

  • Väčšie ťažkosti pri zvládaní nárastu globálnych teplôt.
  • Posilnenie úlohy Číny a Európskej únie v boji proti zmene klímy.
  • Kontroverzia v obchodnom svete, pretože existujú obchodní lídri, ktorí veria, že Spojené štáty sú v dobrej pozícii, aby mohli konkurovať v ekonomike, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu.
  • Napriek Trumpovej ponuke pre fosílne palivá, ako je uhlie, je tento priemysel v Spojených štátoch na ústupe. Američania prechádzajú na plyn.

Je pravda, že odhodlanie Spojených štátov bolo dôležitou absenciou v boji proti klimatickým zmenám, ale ostatné krajiny preukázali svoj záväzok dodržiavať to, čo bolo dohodnuté v Paríži v roku 2015.

Tagy:  taška ekonomicko-slovník prechádza 

Zaujímavé Články

add
close

Populárne Príspevky

ekonomicko-slovník

Obchodná dohoda

ekonomicko-slovník

Expirácia

ekonomicko-slovník

Potenciálny HDP

ekonomicko-slovník

Veľký skok vpred